fazuľkové struky - obrázky

Pridať popis

Pestujeme fazuľu

Pestujme fazuľu  v záhradke

Pestovanie fazule e nie je náročné, preto by tieto druhy zeleniny nemali chýbať v žiadnej záhradke.

Fazuľa obyčajná - Phaseolus vulgaris L. sa považuje za zeleninu, ak sa konzumujú mladé krehké struky s neúplne vyvinutými semenami. Surová obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú. Rozoznávame dve formy fazule záhradnej, a to kríčkovú a popínavá. Semená fazule bývajú rôzne veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zbierať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená. Nízku formu fazule nazývame kríčková a môže byť zeleno struková alebo žlto struková. Pestuje sa bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná pre záhradky aj pre veľkovýrobu. Popínavé fazule sa pestujú iba v záhradkách.

Fazuľa je teplomilná plodina. Optimálna teplota pri pestovaní je 22o C, ale dobre znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15o C ešte dobre tvorí struky. Na svetlo fazuľa nie je náročná. Dobre rastie aj na zatienených pozemkoch, medzi viničom a pod stromami. Odporúča sa pestovať v podmienkach, kde sa dá zavlažovť. Najviac vody vyžaduje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej dobre darí aj v jesennom období. Najlepšie vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s neutrálnou reakciou.

Odporúča sa pestovať v druhom až treťom roku po hnojemí maštaľným hnojom a predplodinami môžu byť akékoľvek druhy zelenín. Po strukovinách ju nepestujeme kvôli šíreniu chorôb. Je výbornou predplodinou pre ostatné druhy. Pri pestovaní treba počítať s tým, že sa nezberá v biologickej zrelosti, preto má kratšiu vegetačnú dobu. Preto sa hodí aj ako následná plodina. Popínavá fazuľa sa pestuje ako hlavná plodina.

Fazuľa sa seje najskôr koncom apríla do polovice až konca mája, keď teplota pôdy v hĺbke 8-10 cm dosahuje 10-12o C. Osivo sejeme do hĺbky 3-5 cm. Vzdialenosť riadkov kríčkovej fazule volíme podľa vzrastu odrody 45-50 cm a v riadkoch 5-8 cm. Po sejbe ihneď povalcujeme alebo inak utlačíme vysiatu plôchu. Pred sejbou popínavej fazule je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drevených kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia. K zvislým častiam konštrukcie sejeme do pôdy 3-4 semená fazule.

Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25-30 cm a do nich dávame 3 až 4 semená. Fazuľa vzchádza za osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu. Väčšinou zbierame nedozreté celé struky, ktoré sú vhodné na rýchlu kuchynskú úpravu alebo na konzervovanie a mrazenie. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania pre struky. Zbiera sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté.

Obrázok rastu rastliny

Vývin rastlín

Vývin rastlín je zložitý proces v ktorom sa z jednej bunky vytvára celé telo rastliny. Rozoznávame dve fázy vývinu. Vegetatívna fáza znamená vytvorenie koreňov, stonky a listov. Generatívna fáza zahrňuje kvitnutie a tvorbu plodov, čiže pohlavné rozmnožovanie rastlín. Rast a vývin rastlín je regulovaný rastlinnými hormónmi, alebo inými regulačnými látkami.

klíčenie semien

Rastliny sa počas evolúcie dokázali adaptovať na veľmi rôznorodé životné prostredie. V mnohých oblastiach Zeme sa strieda obdobie sucha s vlhčím obdobím. Obdobie sucha nie je vhodné pre vegetovanie, a tak toto obdobie rastliny prečkávajú v dormantnom stave. Podľa toho, ako moc je sucho, rastliny môžu zhadzovať listy, prípadne nechať odumrieť všetky nadzemné časti alebo prežívať toto nepriaznivé obdobie len vo forme semien. Keď nastane priaznivejšie vlhšie obdobie začína obdobie intenzívneho rastu a klíčenia semien.
Rastliny, ktoré rastú v oblastiach, kde sa vyskytuje obdobie sucha, majú semená s hrubým obalom. Ten ich chráni pred nepriaznivými vplyvmi prostredia. Zároveň zabraňuje, aby semená nezačali klíčiť už pri krátkodobom zvlhčení počas obdobia sucha, pretože mladé rastlinky by uhynuli. Voda kvôli hrubému obalu preniká do semien len veľmi pomaly, takže semená začínajú klíčiť až po dlhodobom pôsobení vody, keď sú zrážky výdatnejšie, čo býva na začiatku obdobia dažďov.
Túto vlastnosť si zachovávajú semená aj pri pestovaní v kultúre. Aby záhradkári nemuseli dlho čakať než im semená vyklíčia, existuje možnosť, ako proces klíčenia výrazne urýchliť

Stavba semien rastlín

Semeno (niekedy nazývané aj jadro, zrno...) je rozmnožovací orgán semenných rastlín, v ktorom je v osemení uložený dozretý zárodok oplodneného vajíčka (ovum) rastliny. Vajíčka vyrastajú na placente, v semenníku. Zárodok je väčšinou obalený živným pletivom, endospermom. U niektorých vyšších rastlín sa semeno nachádza v plodoch.
Vo väčšine prípadov k vývoju semena dochádza v procese reprodukcie rastlín od opelenia samičích buniek v blizne jej kvetu (peľ=samčie bunky). K vývoju semena môže dôjsť aj nepohlavne, partenogenézou.
Semeno slúži na rozmnožovanie rastlín, prečkanie nepriaznivých období a tiež na rozšírenie druhu na väčšie vzdialenosti.